Zmeny v profesorkom zbore v rokoch 1919 - 1940

15. februára 1919 začína svoju činnosť Hodžovo štátne reálne gymnázium v Liptovskom Sv. Mikuláši v slovenskom vyučovacom jazyku. Prevažná časť profesorského zboru bola českej národnosti. Po slovensky učili okrem dr. Janošku a Jozefa Ďaďa (katolícky kaplán) len Ľudovít Šenšel a jediný slovenský profesor na gymnáziu v tom čase,  prírodovedec a významný slovenský geológ Ján Volko - Starohorský.     

Veľmi obľúbení boli aj českí profesori, ktorí síce učili česky, ale snažili sa učiť aj po slovensky: Jaroslav Žák, Metod Kocourek, Břetislav Jaroš, Jaroslav Jelínek. Jediný, kto učil nemecky, bol Adolf Deutsch (aj to len 6 mesiacov) do konca augusta 1919.           

Keď  prichádza 1.9.1920 nový riaditeľ, opäť český profesor, Ján Šindelář, do zboru vstúpili s ním aj viacerí noví profesori: Jaroslav Mach, Ludvík Volný a Jozef Argay, rímskokatolícky kaplán. Ján  Šindelář učil českoslovenčinu, Jaroslav Mach bol matematik, tak ako profesor Volný. Riaditeľ Šindelář viedol školu 18 rokov a za jeho pôsobenia sa na gymnáziu vystriedalo viac ako 70 pedagógov. Profesor Hradecký a Jaroš počas pôsobenia v Mikuláši zomreli. Profesora Kocourka vystriedal Holeček. Od 1.1.1923 učil na gymnáziu aj profesor Ľudovít Neckár, učil náboženstvo. Šenšel a Starohorský učili až do 2. svet. vojny.

Po Mníchovskom diktáte a vyhlásení slovenskej autonómie museli odísť českí učitelia. Gymnázium prišlo o riaditeľa Šindelářa, profesorov Filipiho, Ševčíka, Holečka, Váňu, Majera, obľúbeného Volného. V tomto čase prišiel na gymnázium učiť aj Alfonz Bednár, učil tu aj Ján Čaplovič, literárny vedec. V nasledujúcom školskom roku odchádza aj Čaplovič, Neckár, Volko, Mach či Majer.

Profesorský zbor sa teda celkom mení. Zmeny sa neskončili pokračovali aj v ďalšom šk.roku, keď napríklad riaditeľa Ondruša po krátkom čase od 1.9.1940 vystriedal riaditeľ Ján Zaic. V tomto roku zo zboru odišlo 21 pedagógov (medzi inými aj Fedor Klimáček, bol v zbore od roku 1.9.1939 a Alfonz Bednár, bol v zbore od 21.apríla 1939. Obaja odišli do Bardejova). Spojivo s minulosťou predstavuje už len Ľudovít Neckár (ktorý sa po roku vracia z Prešova), ten pracuje na gymnáziu už od januára 1923.