Project view - Baníctvo v Dúbrave

 Slovensky
 

Project text:


Dejiny prevádzky

Písomné dokumenty o dobývaní úžitkových zložiek v Dúbravskom banskom -revíre nie sú staré. Pochádzajú zo začiatku XVIII. storočia. Ako prvý konkrétny údaj je zápis údelu banského súdu v Banskej Bystrici, ktorým sa povoľuje v roku 1711 ťažiarovi Jurajovi Ježovičovi na Mlákach, Užatkách, Koniarkach, patriacich do Úseku Ľubeľa, vykonávať kutanie a dobývanie antimónových rúd. Bane na antimón v tejto oblasti boli už dávno predtým v prevádzke. G. Agricola vo svojom diele spomína liptovské antimónové baníctvo skôr o 200 rokov, ako máme konkrétny záznam z banských kníh. Môžeme predpokladať, že už v XV. storočí sa vykonávali banské práce na antimón.

Ťažbou sa zaoberali desiatky ťažiarov a ťažiarskych spoločností, ktorých činnosť bola prerušovaná a bane, údely menili svojich majiteľov. Jadro ťažiarstva tvorili väčšinou (dvaja alebo traja) podnikatelia, ktorí sami pracovali pri kutaní, dobývaní, úprave a zhutňovaní vyťažených rúd. Vtedajšie záujmové ťažobné úseky ťažiarorv sa v mnohých miestach stotožňujú so súčasnými geologickými  úsekmi, ako napr. Ľubeľská, Dechtárka, Rakytová, Predpekelná atď.

Archívne materiály zo staršieho obdobia dokumentujú, že dobývanie sa vykonávalo rúbaním nepravidelných priestorov v najbohatších zrudneniach a neskôr dobývaním chudobnejších rúd vznikali diela rôznych tvarov, šikmých chodbíc, komínov a hĺbení. Koncom minulého storočia sa začína používať výstupkové dobývanie na Predpekelnej, ktorú zaviedol v Dúbrave Gustáv Démuth.

Vrtné práce sa vykonávali do konca 1. svetovej vojny, a to za pomoci sekáčov a kladív. Vyrúbaná ruda sa vynášala v košoch, neskôr vo fúrikoch a v štiavnických banských vozíkoch na troch kolesách ručne ťahaných po doskách. Prvé použitie koľajníc je z roku 1900, kedy bolo vybudovaných v dúbravských baniach 314 m koľaje a na dopravu slúžilo 8 banských vozíkov. Baníci si v podzemí osvetľovali priestor pomocou živicových fakieľ, koncom 19. storočia olejovými kahancami a acetylénovými lampami.

Ťažiari väčšinou otvárkové práce vykonávali nevyhovujúcim spôsobom pre účely prírodného vetrania a odvodňovania. Stávalo sa, že ťažiari zo štôlne začali s úpadným dobývaním a museli v prípade prítoku vody ju odčerpávať. Zvýšené prítoky vody, ručné čerpanie nepostačovalo a dobývanie sa prerušilo pre zatopenie úpadných priestorov.

Ťažké podmienky v bani, namáhavá fyzická práca, zlé vetranie pri olejových lampách sú následkom toho, že ťažiari zavčasu umierajú a odovzdávajú banské oprávnenia vdovám, ktoré sa vydávajú za ďalšieho ťažiara. Agricola, ako lekár uvádza vo svojom diele, že vetracie pomery v liptovských baniach boli veľmi nepriaznivé, v dôsledku čoho ťažiari

predčasne umierajú a nie je zvláštnosťou, že vdovy po nich sa aj sedemkrát vydávajú.

Vydobytá ruda sa pred zhutňovaním a predajom upravovala v prvých počiatkoch ručným vyklepávaním kúskov bohatej jaloviny. Úpravu robievali poväčšine ženy a detí. Prvou zmienkou o stupách, ktoré čiastočne eliminovali namáhavú prácu pri úprave rudy; je stúpa v Kamenistom, ktorá je vyznačená na mape F. A. Mayera z roku 1762-63. Budova stupy má rozmery 10 X 7 m. Komora vodného kolesa mala rozmery 6 X 3 m. Na hriadeli sú vyznačené 3 stupové tĺky. Vodný náhon je vedený z potoka Kamenisté zo 16 m vysunutým dreveným žľabom na vodné koleso. Stupy ešte existovali u ťažiara Štefana Okolicsanyho na Predpekelnej, u Ignáca Detricha pre baňu pod a nad Porikrou a v úseku  ľuberská, ako aj v Kľačianskej doline - Rišianke.

Ťažiari zhutňovanie rudy vykonávali v blízkosti ústí štôlní a potrebný hrnčiarsky íl, prípadne hlinené nádoby dovážali zo vzdialených lokalít hrnčiarskych ílov. Takéto ložiská odkryvov ílov nachádzame v okolí obce Svätý Kríž a Ľubeľa. Zhutňovanie vyciedzaním prebiehalo tak, že upravená a na kúsky podrvená ruda o obsahu 20-50 % antimónu sa nakladala do hlinenej nádoby, ktorá mala na dne niekoľko malých dier. Táto nádoba sa postavila deravým dnom do ďalšej hlinenej nádoby, ktorá bola spravidla menšia. Niekoľko desiatok takýchto spojených nádob sa vkladali do primitívnej pece, štvorcového pôdorysu. Obyčajne bola pec zakopaná do terénu a z troch strán obmurovaná. Antimonit v horných nádobách sa pomocou Ohňa priviedol do takej teploty (400 až 500°C), že sa cez deravé dno začal vyciedzať v podobe kvapiek crudumu do spodnej hlinenej nádoby. Horná hlinená nádoba sa vymieňala dovtedy, kým sa nenaplnila spodná nádoba. Naplnený spodný hlinený hrniec po vychladnutí sa rozbil a crudum zostal ako produkt. Stopy po zhutňovaní (črepy nádob s pozostatkami ,antimónu) nachádzame na mnohých miestach, z ktorých niektoré možno ešte dnes využiť pre výrobu antimónového koncentrátu.

Ťažiarske spoločnosti mnohokrát ťažbu prerušovali vzhľadom na nízku cenu antimónu a vysoké výrobné náklady. Napríklad v roku 1908 boli práce dúbravských baní zastavené a úpadok bol tak veľký, že v baniach Gustáva Démutha, v ťažiarstvách Kochláč-Mária, Nad a Pod Príkrou vyrabovali aj železné ,koľajnice. Opačne, mnohí ťažiari mali záujem vykazovať vo výrobných nákladoch stratu, aby nemuseli odovzdávať

urburu a od panovníka si nárokovali rôzne podpory.

Okrem antimónovej rudy sa dobývala na ložisku aj ruda, z ktorej sa získavalo Au a Ag, ako aj medená ruda. Zachovali sa záznamy o ťažbe Ag rudy v Rakytovej u ťažiara Andreja Mesku, ktorý zamieňal Ag rudu v Kremnici v rokoch 1754-1770. Cena striebra sa pohybovala za jednu marku 19 florénov (marka = 0,28 kg). Ďalšie správy o výrobe Ag rudy z Dechtárky r. 1763 sú od F. A. Mayera, ktorý uvádza, že na Predpekelnej bolo vyrobené za 10 rokov 1000 mariek striebra a ťažba Ag rudy sa robila aj v Ľubeli. Spomína aj ťažbu zlata z Ostredku, z ktorej sa vyrábal koncentrát o obsahu 20-70 g/t Au.

Koncom 18. storočia začína nové kutacie práce firma Antimónové banícke aj hutnícke závody, účelová spoločnosť. Po zastavení banskej prevádzky v Medzibrode sa začína koncom druhej svetovej vojny budovať v Dúbrave flotačná úpravňa prevezená z Medzibrodu. Rokom 1944 sa začína datovať ťažba ,rudy pre flotačné spracovanie. Do uvedenia prevádzky Flotačnej Úpravne v roku 1948 sa vyťažená ruda haldovala. V rokoch 1941-43 sa dobývala aj troska z háld po výrobe crudumu, ktorá sa priamo dodávala do hút vo Vajskovej.

Uvedením flotačnej úpravne do prevádzky v roku 1948 s kapacitou 50 t/deň nastáva skutočný  rozvoj banského podnikania v socialistických podmienkach. Boli vybudované  lanové dráhy na prepravu rúbaniny z úsekov Predpekelná a Dechtárka do úpravne. Lanovka na Predpekelnú o dĺžke 1396 m prekonávala výškový rozdiel 87,2 m o kapacite 30 t/sm. Druhá lanovka z Dechtárky o dĺžke 545 m prekonávala výškový rozdiel 151 m s dosahovaným výkonom 20 t/smenu. Na úsekoch závodu sa zjednocuje rozchod koľajových tratí na 550 mm, typy banských vozov a rozširuje sa lokomotívová doprava v podzemí. Zvyšujú sa objemy geologických a prípravných prác.

Začiatkom 60-tich rokov na základe výpočtov zásob Ing. Bernátha sa kapacita spracovania úpravne zdvojnásobuje. Buduje sa prístupová cesta z obce Dúbrava na úsek Dechtárka. Na úseku Predpekelná sa vybudovala zvážna pre odťažbu rúbaniny z jednotlivých horizontov a na dopravu pomocného materiálu. Pešia chôdza pracovníkov závodu z obce Dúbrava (9-11 km), ako aj doprava rúbaniny z úseku Predpekelná sa nahradzuje automobilovou dopravou. V roku 1969 sa začína prevádzka

sedačkovej Lanovky na úseku Dechtárka. V roku 1977 sa uvádza do činnosti nová moderná flotačná úpravňa, ako náhrada za pôvodnú drevenú úpravňu zničenú požiarom v r. 1975, ktorej ročná kapacita spracovania je 55 kt vsádzky.Táto úpravňa bola prevezená z banskej prevádzky Medzibrod, kde bola demontovaná a po častiach prevezená na ložisko Dúbrava. Úpravňa pracovala do konca ťažby. Po skončení ťažby roku 1992 bolo zariadenie úpravne predané do Južnej Ameriky.

 

Geológia

 

Antimónové ložisko Dúbrava so zvýšenými obsahmi zlata a striebra, z metalogenetického hľadiska je začleňované do predtreťohornej hydro­termálnej provincie centrálnych Západných Karpát a je súčasťou rudné­ho poľa antimónových ložísk nízkotatranského kryštalinika, ku ktorému patria nasledovné Sb rudné ložiská a výskyty: Lom, Lomnistá, Medzi­brod, Dve Vody, Husárka, Riavka (na južných svahoch Nízkych Tatier), Magurka, Malé Železné, Rišianka, Solisko, Kľačianka (na SZ svahoch Nízkych Tatier), na ploche cca 40 km2.

Vlastné ložisko je tvorené žilným pásmom prevažne kremeň-antimo­nitových žil s podradnejším zastúpením kremeň-tetraedritových žil a pre­javmi žilníkových foriem Sb mineralizácie menšieho priemyselného významu. Je vyvinuté v granitoidnom - intruzivnom komplexe hornín so značným zastúpením xenolitických útvarov kryštalických bridlíc v kryš­talickom jadre ďumbierskeho antiklinória.

Žilné pásmo má generálny smer SSZ - JJV o d1žke cca 4,5-5 km a šírke 1-1,5 km, v ktorom je možné vyčleniť tri samostatné žilné ťahy:

a) Centrálny žilný ťah tvorený ložiskovými úsekmi: Ľubeľská, Hluché,

Dechtárka, Vedro, Rakytová, Predpekelná, Matošovec a Ostredok.

b) Východný žilný ťah tvorený ložiskovými úsekmi: Dolné Kamenisté

(Pleška) a Horné Kamenisté (Pila).

c) Západný žilný ťah tvorený ložiskovým úsekom Chabenec.

 

Kremeň-antimonitové žily, podľa ich sklonu môžeme zadeliť do dvoch hlavných skupín a to : žily so strmším, resp. až strmým sklonom v roz­medzí cca 50 až 85 ° a žily mierneho sklonu v rozedzí od 15 do 45°.

Obidve skupiny žil sú vyvinuté na tekto­nickom systéme zlomového charakteru prevažne SSZ-JJV,smeru sklo­nom k SV. Tieto boli neskôr postihnuté porudnou smernou a najmä prieč­nou tektonikou, ktorá ich do značnej miery posunula od niekoľkých metrov až do 240 m (napr.: prešmyk medzi ložiskovými úsekmi Dechtárka a Ľubeľská). .

. Nakoľko v rámci doposiaľ vykonaných geologicko-prieskumných a ťažobných prác na ložisku Dúbrava (so systematickým geologickým prie­skumom sa započalo cca od roku 1950) bol najlepšie a najhodnovernej­šie preskúmaný centrálny žilný ťah, v ďalšom podáme bližšiu charak­teristiku morfológie rudných telies mineralizáciu overeného a

vyťaže­ného množstva Sb rúd, resp. Sb kovu iba predmetného žilného ťahu.

Pre žily strmého sklonu, vyvinutých na hlavných zlomových tektonických líniách je typická značná smerná dĺžka, ktorá v období zrudňo­vacích procesov, t. j. pred ich rozsegmentovaním porudnou priečnou tek­tonikou dosahovala takmer dĺžku celého žilného pásma (obmedzeného zo severnej strany násunom kremencov permo-triasového veku), t. j. cca 4,5-5 km. Tak napr. v súčasnosti rozlične pomenované štruktúry od Ostredka po Ľubeľskú, ako: Róny, Ján, Nádej, Bielopotocká podložná, Alfonz, sú vyvinuté na jednej tektonickej línii strmého sklonu (neskôr rozsegmentovanej porudnou priečnou tektonikou).

 

Ďalej pre túto skupinu žíl je príznačná nepatrná zmena smeru a sklonu ,pomerne značný hĺbkový dosah bilančnej Sb mineralizácie (po ich sklone od povrchu cca 350 až 550 m) vo forme rudných stĺpov, do­sahujúcich od niekoľko desiatok m2 až plochu 400-500X100 m, ba aj 500 X 200 m o priemerných mocnostiach celkovej žilnej výplne od 0,5 do 1,5-2,0 m .a výnimočne až 5-6 m (napr. na žile Hlavná na úrovni št. Svätopluk), resp. aj viac v miestach s vývojom nadložných a podlož­ných žilníkových foriem s chudobnou Sb mineralizáciou - väčšinou ne­bilančného charakteru.

Pre žily mierneho sklonu, vyvinuté na tektonických líniách niž­šieho radu, je typická pomerne častá zmena smeru, sklonu, mocnosti od 0,1 do 1-1,5 m a zriedkavejšie do 2,0 m, menší hĺbkový dosah bilančnej Sb mineralizácie (v porovnaní so žilami strmého sklonu) taktiež vo forme rudných stĺpov, ktoré sa vytvorili najmä v miestach ich pričleňovania sa k žilám strmého sklonu, v miestach ich kríženia. Rudné stĺpy na týchto žilách dosahujú rozmery od niekoľkých desiatok m2 až do 100­-200 X 100-130 m, ba až 500 X 200 m.

Výplň žíl strmého a mierneho sklonu je tvorená rudnou a nerudnou mineralizáciou, ako aj značným podielom mylonitu hlavne na žilách str­mého sklonu.

Rudná Sb mineralizácia je zastúpená hlavne antimonitom, v malých množstvách tetraedritom, zinckenitom, boulangeritom, jamesonitom, vzác­ne primárnym senarmonitom. V pripovrchových častiach ložiska - v zó­ne oxidácie z Sb minerálov sú prítomné: valentinit, stibianit, kermezit.

Z ostatných rudných minerálov hojne sa vyskytuje pyrit, v malých množstvách arzenopyrit, sfalerit, markazit, scheelit, voľné zlato minera­logicky viazané hlavne na arzenopyrit a v menšom množstve na pyrit a striebro viazané na tetraedrit.

Hlavný rudný minerál antimonit sa vyskytuje vo forme jemnokryš­talickej "tzv. kusových rúd", ako aj hrubokryštalickej, vytvára rudné polohy šošovkovitého, hniezdovitého až doskovitého tvaru v žilnej výplni, častejšie sa vyskytuje vo forme žiliek o mocnosti od niekoľkých centimet­rov až do 15-30 a viac centimetrov. Vo viacerých vyťažených častiach ložiska, ako napr. na žilách: Nádej, Emil, Emerich, vytváral polohy "ku­sových rúd" o mocnosti 0,5-1,0m a plochách 30 X 50 m ba až 50 X 50 m. Výnimočne na žile Hlavná nad úrovňou štôlne Svätopluk boli dobý­vané rudné celky temer čistého antimonitu o mocnosti až 3-5 m. Prie­merný obsah Sb v jednotlivých rudných telesách je veľmi rozdielny a po­hybuje sa (resp. pohyboval .sa vo vydobytých častiach ložiska) od 1-2 % až do 50-55 %. Priemerná kvalita Sb v súčasne evidovaných bilančných zásobách činí 3,54 %.

Obsahy Au v ťažených rudách sa pohybujú od 0,3 až do 1,0 g/t rudy. Najvyššie vyústenia žíl s bilančným antimonitovým zrudnením sú známe na ložiskovom úseku Ostredok v abs. nadm. výške cca 1400 m a na ložiskovom úseku Predpekelná 1250-1300 m n. m. Najhlbší dosah bilančného Sb zrudnenia zatiaľ bol zistený vo vrtných prácach pod úrov­ňami štôlní: Svätopluk, Martin a Flotačná, t. j. pod ložiskovými úsekmi: Predpekelná, Rakytová, Dechtárka a Flotačná, a to cca 50-70 m (pod ich úrovňou), t. j. v abs. nadm. výške 855-875 m.

 

Kremeň-tetraedritové žily majú generálny smer blízky k V-Z sme­ru so sklonom od 15°-25° k J/žila Jozef na ložiskovom úseku Predpekel­ná, žila Magdaléna na ložiskovom úseku Horné Kamenisté a strmým sklo­nom 50-70° žila Elena na ložiskovom úseku Predpekelná), o priemer­ných mocnostiach 0,5-1,0 m a lokálne aj viac, sú geneticky mladšie ako kremeň-antimonitové žily, ktoré pretínajú.

Rudnú mineralizáciu týchto žíl tvorí hlavne tetraedrit, v ktorom obsah striebra dosahuje od 1000 až do 12000 g/t. Z ďalších rudných mi­nerálov v týchto žilách je prítomný v malých množstvách: antimonit, pyrit, markazit. Ako žilný minerál je tu najviac zastúpený žilný kremeň a v menšom zastúpení karbonáty: ankerit, kalcit, manganokalcit.

 

 

 

The project contains these units:

Page 1  2  3  4  5  6  
Portál štôlňe Flotačná na úseku Dechtárka na závode z 70 - tych rokov.
Otočný výsypník pri štôlni Flotačná 70 - te roky. V pozadí vidieť časť lomu.
Budova lanovkárne na halde Stredná Ignác v 70 - tych rokoch. V 90 - tych rokoch tu prebehli rekultivačné práce a budova lanovky bola odstránená.
Pohľad na haldu štôlne Spodná Ignác v roku 1957, 1975 a 2009. Banské budovi boli postupne likvidované, lebo už neplnili svoj účel. Naviac tu prebeh...
Halda Spodnej Ignác štôlne v 70 - tych rokoch. V pozadí vidieť ešte starú banskú lokomotívu.
Page 1  2  3  4  5  6  


TrainLMS