Project view - Gymnázium M. M. Hodžu Liptovský Mikuláš

 Slovensky
 

Project text:


Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši

Na Liptove existovali v prvom desaťročí 20. storočia viaceré meštianky, ľudové a cirkevné školy. Horný a stredný Liptov nemal žiadnu strednú školu, až do roku 1912. 1. septembra 1912 sa otvorila 1. a 5. trieda nového gymnázia. Najprv sídlila v provizórnych priestoroch v  budove na Nižnom Huštáku. Tu ostávalo „ A Liptószentmiklosi Magyar Király Állami Fögimnázium" (Liptovskosvätomikulášske maďarské kráľovské štátne hlavné gymnázium) až do jesene 1916, keď sa presťahovalo do novej, ešte nie celkom dokončenej budovy. Po prípravných prácach prišiel 13. septembra 1912 na Liptov historicky prvý riaditeľ liptovskomikulášskeho gymnázia dr. Mihály Habán z Budapešti. Na gymnáziu sa začalo učiť po maďarsky. Po slovensky učil len evanjelický kňaz (neskôr biskup) Jur Janoška.

28. októbra 1918 bola v Prahe vyhlásená Československá republika. 8.decembra 1918 bolo v Lipt. Sv. Mikuláši národné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o zániku maďarského gymnázia. V ten deň prestalo vyučovanie na maďarskom gymnáziu. Avšak netrvá dlho a 15. februára 1919 je opäť otvorené. Tentoraz to už je Hodžovo štátne reálne gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. Jaroslav Vlček poverenec pre školstvo, ministerský radca, vyslal začiatkom roka 1919 ako dočasného správcu gymnázia učiteľa z Hradca Králové Dominika Filipa. Dominik Filip sa stáva 15.2.1919 prvým riaditeľom Hodžovho štátneho reálneho gymnázia v Liptovskom Svätom Mikuláši.

Prevažná časť profesorského zboru bola českej národnosti. Po slovensky učili okrem dr. Janošku a Jozefa Ďaďa (katolícky kaplán) len Ľudovít Šenšel a jediný slovenský profesor na gymnáziu v tom čase, prírodovedec a významný slovenský geológ Ján Volko - Starohorský. Obaja sú svojím významom pre históriu gymnázia nepostrádateľní. Ľudovít Šenšel vydal slovenskú Štylistiku, učil slovenčinu a vychoval celý rad známych slovenských literátov. Veľmi obľúbení boli aj českí profesori, ktorí síce učili česky, ale snažili sa učiť aj slovensky.

Jaroslav Žák (autor knihy Cesta do hlbín študákovej duše), učiteľ Metod Kocourek, učil matematiku a kreslenie, Břetislav Jaroš, učil zemepis a dejepis, profesor Jaroslav Jelínek, učiteľ telesnej výchovy a vedúci krúžku Sokol (telovýchovný krúžok mesta). Školský rok sa skončil oneskorene 12. júla 1919. Na maturite, 18. júna 1919, predsedal univerzitný profesor Jaroslav Vlček. Prví maturanti začali chodiť síce na maďarské gymnázium, no maturovali už na gymnáziu československom. Boli to: Juraj Babka, Pavel Bartoš, Ľudovít Bazovský, Jozef Devečka, Vladimír Ondrejček, Ľudmila Stodolová (sestra spisovateľa Ivana Stodolu).

Dočasný správca Dominik Filip odchádza 31. augusta 1920 do Štátnej reálky Praha I. Na jeho miesto prichádza 1. septembra 1920 nový riaditeľ, opäť český profesor, Ján Šindelář. Viedol školu 18 rokov a za jeho pôsobenia sa na gymnáziu vystriedalo viac ako 70 pedagógov. V čase, keď bol riaditeľom Ján Šindelář sa naplno rozbehla aj činnosť Hodžovho samovzdelávacieho spolku. Ten vznikol 26.2.1919. V medzivojnovom období bol liahňou mnohých významných literátov, umelcov.

Zlomovým bol školský rok 1938/1939. Mníchovská dohoda a neskoršie vyhlásenie autonómie Slovenskej republiky spôsobilo, že českí profesori museli odísť. Tak prišlo gymnázium aj o riaditeľa Šindelářa. Od 29. novembra 1938 sa novým riaditeľom stáva Michal Ondruš, učiteľ matematiky, ktorý prišiel zo štátneho slovenského reálneho gymnázia s maďarskými pobočkami v Lučenci. V čase odchodu českých učiteľov prišiel na gymnázium učiť aj Alfonz Bednár a učil tu aj Ján Čaplovič, literárny vedec.

Riaditeľa Ondruša po krátkom čase na základe rozhodnutia Ministerstvo školstva a národnej osvety od 1.9.1940 vystriedal v kresle riaditeľa Ján Zaic, učiteľ filozofie z gymnázia z Levoče. Gymnázium nieslo v tomto období názov Štátne slovenské gymnázium (vo výročných správach od školského roku 39/40 úplne absentuje meno Michala Miloslava Hodžu). Ján Zaic viedol aj miestny odbor Matice slovenskej a bol tiež okresným kultúrnym referentom HSĽS. Aj keď škola na čele s riaditeľom Zaicom oficiálne pracuje tak, ako si vtedajší režim praje, predsa len sa v radoch študentov tvorí aj odbojová činnosť. Prirodzene stoja pri nich aj viacerí pedagógovia, na čele s Ľudovítom Neckárom. Odboj bol v duchu demokratickej slobody. Po dlhých bojoch bolo 4. apríla 1945 oslobodené mesto Liptovský Mikuláš. Riaditeľ Ján Zaic odchádza.

Okresný národný výbor poveril dočasnou správou ústavu dňa 8. apríla 1945 profesora Ľudovíta Neckára. Ten sa tak po 22 rokoch pôsobenia na gymnáziu stáva riaditeľom. Bol veľmi obľúbený. Najmä za svoj postoj počas druhej svetovej vojny.

Od roku 1948 sa informácie o dianí na gymnáziu strácajú, výročné správy chýbajú. Vieme, že od 1. marca 1948 sa riaditeľom gymnázia stáva Fedor Klimáček, známy akademický maliar a bol prvým riaditeľom, ktorý na gymnáziu aj maturoval. Na poste riaditeľa vystriedal chorľavého Ľudovíta Neckára. Nepôsobil na gymnáziu dlho. Vystriedal ho Vladimír Stankoviansky, tiež študent gymnázia, ktorý od 1.10.1949 na gymnáziu učil a od 1. apríla 1952 sa stáva riaditeľom a je ním dlhých 29 rokov (zo všetkých riaditeľov gymnázia pôsobil v tejto funkcii najdlhšie).

V tomto dlhom období prešla škola viacerými zmenami. Výročná správa z roku 1967/1968 uvádza: „Gymnázium bolo v roku 1953 školskou reformou premenené na Jedenásťročnú strednú školu, pozdnejšie na Dvanásťročnú strednú školu a konečne v roku 1961 na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu...". V roku 1964 sa od Strednej všeobecnovzdelávacej školy odčleňuje Základná deväťročná škola. Obe školy však boli v jednej budove, čo spôsobovalo kapacitné problémy. A tak sa začalo rozmýšľať o prístavbe. Stavať sa začalo až v auguste 1966, prístavba bola k dispozícií až od šk. roku 1968/1969. V roku 1968 sa štvorročná stredná škola opäť mení na Gymnázium Michala Miloslava Hodžu a pod týmto názvom funguje dodnes.

Riaditeľ Stankoviansky v júli 1981 odchádza do dôchodku a od 1.augusta 1981 sa riaditeľom školy stáva PhDr. Ján Ondáš, učiteľ občianskej náuky, ktorý prišiel z Liptovského Hrádku, kde robil zástupcu riaditeľa tamojšej strednej školy lesníckej. Od roku 1982 sa robila masívna modernizácia školy a jej okolia. Pracovalo sa na stavbe školského areálu, ktorá bola problematická, pretože v tom čase sa skôr rozmýšľalo o vybudovaní ďalšej časti školy (malo to byť pokračovanie krídla budovy od centrálnej vežičky na západ). Avšak predsa zvíťazil projekt školského areálu. Vybudovalo sa aj chemické laboratórium, v tom čase najmodernejšie školské zariadenie v širokom okolí. Rekonštruovali sa tiež chodby. Začalo sa s postupným budovaním podkrovia.

Od septembra 1991 sa riaditeľom stáva PaedDr. Jaroslav Kubinec, učiteľ fyziky. Ján Ondáš ešte chvíľu na škole učí náuku o spoločnosti, no potom odchádza opäť robiť zástupcu na lesnícku školu v Lipt. Hrádku. Organizačné zmeny za pána riaditeľa Kubinca boli viaceré. Od 1.1.1993 sa delimitovala školská jedáleň, krátko predtým štátna jazyková škola (vznikla 1. septembra 1986). Od 1.septembra 1994 sa nanovo otvára osemročné gymnázium so zameraním na ekológiu a cudzie jazyky.

Po odchode riaditeľa Kubinca do dôchodku sa riaditeľom od 1.9.2002 stáva súčasný riaditeľ RNDr. Jozef Škorupa, učiteľ matematiky a fyziky. Škola sa zapája do viacerých medzinárodných projektov. V rámci projektu Links (väzby) získala kontakty v Rakúsku, Litve i Belgicku. V rámci projektu Umenie spája sa naši žiaci dostali na pobyt v Spolkovej republike Nemecko. Dlhodobé kontakty máme s partnerskou školou v českom Kromneříži. Od 19. decembra 2003 funguje na škole Študentská rada, ďalší samosprávny orgán školy popri Rade rodičov a Rade školy, ktorý vznikol na podnet riaditeľa. Aktívne sa zapája do života gymnázia. 14. februára 2004 obnovuje tradíciu gymnaziálnych plesov (prvý sa konal v roku 1939, no v tradícií sa nepokračoval).

The project contains these units:

Page 1  
Budova Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši patrí medzi najstaršie a najvýraznejšie architektonické pamiatky a dominanty mesta.
Proferoské zbory od vzniku gymnázia v Liptovskom Mikuláši v roku 1912 až po súčasnosť.
Na pozícii riaditeľa gymnázia sa od jeho vzniku v roku 1912 po súčasnosť (rok 2009) vystriedalo 11 riaditeľov.
Z mnohých maturantov Gymnázia M. M. Hodžu sa stali výzmaní spisovatelia, vedci, umelci, športovci, právnici, lekári, redaktori...
Page 1  


TrainLMS