Project view - História Vranova nad Topľou

 Slovensky
 

Project text:


Vranov nad Topľou:
Sídlisko z doby rímskej. Obec je doložená z roku 1270 ako Varano, neskôr ako Ranow (1323), Vronov (1361), Warano (1383), Varano (1404), Waranov (1414), Varanovia (1429), Wranow (1773), Vranov nad Topľou (1927), Vranov (1944); po maďarsky Varannó.
Obec sa spomí¬na z roku 1270 ako majetok Rozgonyiovcov. Vranov nad Topľou sa stal hospodárskym strediskom panstva Čičava. Od roku 1414 sa vyvíjal ako poddanské mestečko, bol strediskom remesiel, obchodu, sídlom kláštora františkánov, ktorý zanikol za reformácie. V roku 1461 získal právo skladu pre poľských plátenkárov a obchodníkov.
V erbe mal patróna sv. Štefana, v novšom z roku 1622 z koruny vyrastajúcu levicu. V roku 1493 mal 57 usadlostí, mlyn, jatku, mýto.
Do roku 1520 boli zemepánmi Rozgonyiovci, neskoršie Báthoryovci, v rokoch 1617-84 patril Drugethovcom. Stal sa strediskom panstva Vranov, ktoré v roku 1684 zdedili rodiny Barkóczyovcov, Zichyovcov, Forgáchovcov.
V roku 1607 rozšírili jeho mestské právo a obyvatelia boli oslobodení od mýta. V roku 1629 je doložený tunajší chudobinec, v rokoch 1672-1786 paulínsky kláštor. V 17. storočí sa vo Vranove nad Topľou konali župné zhromaždenia. V roku 1715 mal 36 obývaných a 13 opustených domácností, v roku 1787 mal 141 domov a 1033 obyvateľov, v roku 1828 mal 169 domov a 1494 obyvateľov.
Vranov nad Topľou bol v roku 1831 centrom východoslovenského roľníckeho povstania. Obyvatelia sa od stredoveku zaoberali vinohradníctvom, poľnohospodárstvom, z remesiel najmä čižmárstvom. V roku 1876 sa Vranov nad Topľou stal sídlom slúžnovského obvodu. Do 20. storočia tu mali majetky Hadik-Barkóczyovci.
V novembri 1918 terorizovala Vranov nad Topľou a okolie maďarská trestná jednotka. Po roku 1938 si mestečko udržalo poľnohospodársko-živnostenský charakter. Boli tu 2 mlyny, liehovar, píly, kameňolom a malé živnosti (najmä obuvníci a výroba sviečok). Vranov nad Topľou bol sídlom viacerých peňažných ústavov. Obyvateľstvo trpelo veľkou nezamestnanosťou.
V decembri 1920 štrajkovali poľnohospodárski robotníci. Za predmníchovskej ČSR bol Vranov nad Topľou centrom revolučného hnutia maloroľníkov a poľnohospodárskych robotníkov vedeného KSČ (Komunistickou stranou Československa). V 30. rokoch zintenzívnelo hnutie nezamestnaných - hladové pochody. Koncom 30. rokov bol Vranov nad Topľou dejiskom bojov za vybudovanie jednotného protifašistického frontu. Protifašistický odboj neustal ani po prechode strany do ilegality. Ilegálne okresné vedenie komunistickej strany pomáhalo v roku 1943 pri úteku sovietskych zajatcov a ich prechode do partizánskych skupín, vo februári 1944 zorganizovalo partizánske skupiny Osnovina a Pučkova, spolupracovalo so skupinami Pugačov a Čapajev, v roku 1944 utvorilo Revolučný národný výbor (RNV), v auguste 1944 zorganizovalo prechod časti tankového pluku k partizánom. V roku 1944 zničili nemecké vojská pred ústupom 11 najkrajších budov mesta.
Sovietska armáda oslobodila Vranov nad Topľou 18. 1. 1945. Dňa 24. 2. 1948 sa konal manifestačný štrajk asi 600 zamest¬nancov. Moc prevzal Okresný akčný výbor NF (Národného frontu). Mesto bolo vyznamenané Radom práce. V roku 1952 bolí zriadené ŠM (Štátne majetky), JRD (Jednotné roľnícke družstvo) Taňa a v roku 1958 založené JRD Dlhá.
V rokoch 1960-68 Vranov nad Topľou nebol sídlom okresu. Z podnikov sú významnejšie: Vranovský drevopriemysel, Póro¬betón, OSP, ČSAD.
Po roku 1968 pokračovala prestavba centra mesta a výstavba nových štvrtí. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, na železnici a v priemyselných podnikoch na okolí.


Vranovské Dlhé :

Obec je doložená z roku 1270 ako Huzeumezew, neskôr ako Hwziwmezw (1391), Dluhe (1773), Vranovské Dluhé (1808), Vranovské Dlhé (1920); po maďarsky Varanóhosszúmező, Varannómező.
Obec sa spomína z roku 1270 ako majetok magistra Rajnolda. Patrila panstvu Čičava, v 15.-16. storočiach panstvu Vranov. V roku 1493 mala 11 usadlostí, z toho 6 opustených, v roku 1715 mala 5 osídlených a 8 opustených domácností, v roku 1787 mala 42 domov a 354 obyvateľov, v roku 1828 mala 91 domov a 665 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v 14.-15. storočiach vinohradníctvom. Zúčastnili sa roľníckeho povstania v roku 1831.
Za I. ČSR sa živili poľnohospodárstvom, pestova¬ním ovocia a pracovali v priemyselných závodoch vo Vranove. V roku 1944 obec pripojili k Vranovu nad Topľou.

Čemerné:
Obec je doložená z roku 1254 ako Chemerna, Chemernye, neskôr ako Cžemerne (1773), Wranowske Cžemerné (1808), Čemerné (1927); po maďarsky Csemernye.
Obec je doložená z roku 1254 v listine Bela IV. Hradnému panstvu Čičava patrila do polovice 17. storočia, neskôr panstvu Humenné a rodine Hadik-Barkóczyovcov.
V roku 1493 mala z 19 usadlostí 3 obývané, v roku 1556 mala 5 a pol porty, v roku 1715 mala 9 domácností, v roku 1787 mala 93 domov a 702 obyvateľov, v roku 1828 mala 63 domov a 467 obyvateľov.
Zúčastnili sa roľníckeho povstania v roku 1831. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V 19. storočí bola v obci píla, garbiareň a 3 pálenice.
Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali na píle a v tehelni. Po oslobodení tu postavili 2 tehelne a silo.
V roku 1952 boli zriadené ŠM (Štátne majetky Ortáše), JRD bolo založené v roku 1957. Obyvatelia pracovali v lesoch, v miestnych podnikoch a v priemysle na okolí. V roku 1970 bola obec pripojená k Vranovu nad Topľou.



The project contains these units:

Page 1  2  
Unit description empty
Vranov nad Topľou: Sídlisko z doby rímskej. Obec je doložená z roku 1270 ako Varano, neskôr ako Ranow (1323), Vronov (1361), Warano (1383), Varano ...
História vranovských ulíc Počas štvrtkového popoludnia vo vranovskej knižnici Mgr. Cyril Melničák priblížil históriu v našom meste - detailné zm...
Mestečko Vranov nad Topľou sa už začiatkom 18. storočia stalo vyhľadávaným miestom pre Židov prichádzajúcich z okolia Ukrajiny a Haliča. Výho...
Vranovský hradZaniknutý vodný hrad, ktorého jadro tvorila okrúhla veža s palácom. Bol obkolesený hradbou a vodnou priekopou.Jediným pozostatkom po ...
Page 1  2  


TrainLMS