Project view - Farský kostol, balustráda, farské schody a Burianova veža

 SlovenskyČeština
 

Project text:


FARSKÝ KOSTOL NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE


Katedrála Najsvätejšej Trojice (ľudovo Farský kostol) je rímskokatolícky farský kostol v historickom centre Žiliny. Je významnou pamiatkou na hranici pamiatkovej rezervácie. Nachádza sa na východnom okraji historického jadra mesta, nad Námestím A. Hlinku , na ulici Horný val.

Kostol bol postavený okolo roku 1400. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti - a čiastočne na mieste terajšieho kostola - stál od 13. storočia žilinský hrad, o ktorom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454. Stavba sa ako kostol po prvykrát spomína už v roku 1423, vtedy ešte zasvätený Panne Márii. Zmena patrocínia sa stala neskôr - koncom 16. storočia, keď ešte v polovici storočia kostol dvakrát zaujali Podmanickí (1540, 1548) a premenili ho na pevnosť. Samotné postavenie kostola v blízkosti mestského útvaru zrejme rešpektovalo novú skutočnosť, keď starší Kostol sv. Štefana Kráľa nestačil počtu obyvateľov, bol od mesta dosť vzdialený a slúžil vidieckemu obyvateľstvu sústredenému v okolitých osadách.

Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky. Po prestavbe má renesančný charakter. Jednoloďovú stavbu zakončili na východe polkruhovou apsidou a na západe vežou vysokou 51 metrov. Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu a pochádza z roku 1697. Namaľoval ho Jozef B. Klemens v roku 1870. Ďalší obraz tohoto autora, Panna Mária, sa nachádza na ľavom oltári spolu so sochou sv. Jozefa a sv.Floriána a na pravom bočnom oltári je obraz Ukrižovanie. Pri vchode do kostola je socha sv. Anny Františka Štefunku. Na kostole je pamätná tabuľa pripomínajúca rekonštrukciu objektu v roku 1942. V roku 2000 bolo pod Farským kostolom odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda od sochára Ladislava Beráka.

Po požiari v roku 1848 sa kostol zrútil a opravil až v roku 1869. Pri ďalšom požiari mesta v roku 1886 zhorela aj strecha kostola. Opravili ju v roku 1890 a vtedy dostala kostolná hodinová veža dnešný tvar. Posledná väčšia prestavba kostola bola v rokoch 1942 a 1943.



BALUSTRÁDA A FARSKÉ SCHODY


Bakustráda sa nachádza pod farským kostolom Najsvätejšej Trojice, nazývaná tiež ,,žilinské Hradčany”. Pred 100 rokmi sa na tomto mieste nachádzal nezastavaný svah riečnej terasy Váhu a farská záhrada ohradená kamenným múrom. Neskôr boli na mieste dnešnej balustrády postavené dva šikmé kamenné múry.

Na mieste farskej záhrady sa po 1. svetovej vojne vybudovala rozsiahla dvojpodlažná balustráda s dvoma postrannými schodišťami. Zároveň tam ola vybudovaná prudká dlaždicová cesta, schodná len pre peších chodcov.

Slovo ,,balustráda” pochádza z fr. pôvodu a znamená múrik. Pôvodnú žilinskú balustrádu tvorilo kamenné stľbcovité zábradlie, na kroté neskôr umiestnili tvrované kamenné stľpy ukončené sklenými guľami s elektrickým osvetlením. Na prvom podlaží balustrády bola upravená terasa s kvetinovými záhradami a fontánou.

Počas okupácie južného Slovenska fašistickým Maďarskom bola privezená v októbri 1939 z obsadeného mesta Nové Zámky do Žiliny socha Antona Bernoláka od autora akademického sochára Jozefa Pospíšila. V Žiline bola umiestená na mohutnom kamennom podstavci na prvom podlaží balustrády. Po skončení okupácie Nových Zámkov bola socha vrátená.

V rokoch 1941 až 1944 počas mešťanostu Vojtecha Tvrdého bol celý priestor pri kostole, divadle a pri vedľajšom pôvodnom cintoríne upravený stavbou novej balustrády, ktorá dostala dnešnú podobu úpravami podľa projektu Otta Reichnera. Nová dvojpodlažná stavba balustrády má dve schodiská. Na múre, na druhej terase, je vytesaný barokizovaný reliéf žilinského erbu, ktorý sa používal v roku 1683. Súčasne s balustrádou bol vybudovaný Reprezentačný dom (terajšie Mestské divadlo) a arkádová ochodza na Burianovej veži.

Monumentálna žilinská balustráda je vymurovaná z travertinových kvádrov. Podobne ako stará, aj nová balustráda má dve schodištia, ale inak stavebne riešené. Súčasne s výstavbou novej balustrády boli na prudko stúpajúcej Farskej ulici vybudované farské schody.

Farské schody vznikli na začiatku tohto storočia ako spojnica zo železničnej stanice, vybudovanej v roku 1873, cez dnešnú Národnú ulicu s Farskou ulicou a námestím. Na vybudovanie tejto ulice prepustila rímskokatolícka cirkev časť vtedajšej farskej záhrady.

Na Farských schodoch, ktoré od roku 1990 znova nesú toto meno, tak vznikla ďalšia obchodná ulica – Farská ulica, architektonicky doriešená do súčasného stavu prebudovaním balustrády.

V minulosti tu boli rôzne obchody ako predajňa ženskej a detskej obuvy, Sportservis, Hračky, Parfuméria, Klenoty, Kožená galentéria a iné. V súčasnosti sú tieto obchodiky zlikvidované a namiesto nich je vybudované veľké obchodné centrum Mirage, ktoré bolo prvý krát prístupné pre návštevníkov 15.11.2010.



BURIANOVA MEDZIERKA A BURIANOVA VEŽA


Na otázku, ktorá zo stredovekých uličiek v Žiline je najužšia, by správne odpovedal máloktorý Žilinčan. Starí ,,Žilinčani“ by si iste spomenuli na čarovnú Burianovu medzierku s priechodnými oblúkmi, ktoré spevňovali statiku protiľahlých stien meštianskych domov. Tieto oblúky boli v roku 1858 porušené zemetrasením a požiarmi v roku 1848 a 1886.

Burianova medzierka v stredoveku, ba až do roku 1929, bola široká okolo 2,5 metra. Viedla zo štvorcového ,,rinka” (Mariánske námestie) k Burianovej veži (zvonica Farského kostola). Pre výstavbu budovy Považskej agrárnej a priemyselnej banky v roku 1929 museli asanovať i dom rodiny Hrabovských, a tým sa táto ulička rozšírila na dnešných 6 metrov.

Ulička mala v roku 1849 len tri domy a deväť obyvateľov, z toho jeden dom bol mestským hospodárskym objektom. V období prvej Československej republiky tu sídlilo Okresné grémium obchodníctva. Na budove je umiestená pamätná tabuľa na počesť žilinského rodáka Petra Tvrdého (1850-1935). Dnes sú na tejto uličke štyri domy.

Burianova veža sa nachádza vedľa farského kostola Najsvätejšej Trojice a je vysoká 46 metrov, čo je o 5 metrov nižšie ako susedná veža kostola. Je jednou z najstarších renesančných zvoníc na Slovensku. Bola postavená okolo roku 1530. Samostatne stojaca veža vzhľadom pripomína známe talianske mestské zvonice - kampanily.

V literatúre sa uvádza ako stavebník tejto mohutnej štvorcovej kamennej veže Burian Svetlovský (podľa ktorého sa veža nazýva), no nie je isté, či ju len neupravoval alebo nadstavoval. Burian Světlovský z Vlčnova (na moravskom Slovácku) v rokoch 1526 – 1534 vlastnil hradné panstvo Strečno a Žilinu. Vežu dal dostavať Rafael Podmanický, ktorý v rokoch 1540 a 1548 dobil a vypálil Žilinu. Poloha veže nasvedčuje, že mohla patriť k hradnému komplexu a až neskôr sa stala zvonicou. Na odlíšenie od starej veže farského kostola sa volala Nová veža a až neskôr od konca 19. storočia podľa zvona "Burian" dostala dnešný názov ,,Burianova veža“. Na veži sa nachádza šesť zvonov z roku 1923. Pôvodný Burianov zvon ako aj ďalšie dva zvony v roku 1917 roztavili na vojenské účely. Z vyhliadkovej ochodze, ktorá bola vybudovaná za 1. Slovenskej republiky v roku 1941, je nádherný pohľad na historické jadro Žiliny a široké okolie.

 

The project contains these units:

Page 1  
FARSKÝ KOSTOL NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE Katedrála Najsvätejšej Trojice (ľudovo Farský kostol) je rímskokatolícky farský kostol v historickom centre Žil...
Normal 0 21 MicrosoftInternetExplorer4 /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tst...
BURIANOVA MEDZIERKA A BURIANOVA VEŽA Na otázku, ktorá zo stredovekých uličiek v Žiline je najužšia, by správne odpovedal máloktorý Žilinčan. S...
Page 1  


TrainLMS