Project view - Framborská ulica

 SlovenskyČeština
 

Project text:


V druhej polovici 19. storočia žilinský hon Frambor začal meniť svoju stáročia nemennú tvár a prestal byť miestom, kde boli len polia žilinských mešťanov, močiare, rybníky a výdatné pramene vody. V r. 1870 územie Dolného Frambora preťali koľajnice „Cisársko-kráľovskej slobodnej Košicko-Oderberskej železnice" a na severe honu, priamo oproti Budatínskemu zámku, vyrástol železničný most cez rieku Váh. Prvý skúšobný vlak z Těšína do Žiliny tadiaľto prešiel 20. decembra 1870.
V r. 1883 bola za 8 mesiacov vybudovaná trať Trenčín-Nová Žilina, ako posledný úsek Považskej železnice, ktorá sa začínala v Prešporku, dnešnej Bratislave. O rok neskôr vybudovali cez územie žilinského Frambora krátku trať medzi Považskou a Košicko-Oderberskou železnicou. Žilinský Frambor sa tak stal oblasťou, kde vznikla jedna z významných železničných križovatiek vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii.
Hon Frambor je zakreslený aj na náčrte honov Žiliny, vyhotovenom podľa pozemkovej knihy mesta v r. 1864, avšak v podstatne menšej výmere ako na mape žilinského chotára pochádzajúcej zrejme z  konca 18. storočia.
V r. 1890 na okraji Dolného Frambora (medzi cestou do Budatína a oblúkom železničnej trate) presne za 3 mesiace (od 28. mája do 27. augusta) vyrástla väčšina stavebných objektov „Uhorskej továrne na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrívky, Karol Low v Žiline". Pri výstavbe našlo prácu 853 ľudí. Plný chod výroby sa tu začal v r. 1891. R. 1906 sa v žilinskej súkenke okrem vojenského súkne vyrábali aj viaceré druhy hrubého i jemného súkna na pánske a dámske oblečenie, módne látky, hubertusovo súkno, dagestán, flanel, plyš, poťahové látky na nábytok prikrývky a koberce. Výrobky žilinskej súkenky našli svoj odbyt nielen na území Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale aj vo väčšine európskych krajín aj v niektorých krajinách iných kontinentov. Cez severonemecké prístavy, a to najmä cez Brémy, sa výrobky žilinskej súkenky vyvážali aj do Spojených štátov amerických, Kanady, Mexika a Argentíny. Pred 1. svetovou vojnou sa žilinská súkenka (dnes Slovena, štátny podnik, Žilina) stala najväčšou textilnou továrňou v Uhorsku .
Na maďarskej mape Žiliny z r. 1913 je označená „Frambor telep" čiže „kolónia Frambor". Táto štvrť obytných domov sa nachádzala v priestoru zhruba medzi Sasinkovou, Framborskou, Bratislavskou a Radlinského ulicou. Na Framborskej, v priestoru ohraničenom časťou dnešnej Jánošíkovej, Šoltésovej a Hollého ulice a na západe železničnou traťou Žilina-Rajec, je zakreslená „cukorkagyár" čiže továreň na cukrovinky.
V r. 1915 bola na Frambore ( v priestor kde sa v r. 1913 nachádzala továreň na cukrovinky) založená „Žilinská továrňa na zápalky Wittenberg a syn". Ročný odbyt činil 13 miliónov zápalkových škatuliek, pričom drievka a škatuľky na zápalky si žilinská zápalkáreň vyrábala sama. V priestoroch továrne na dnešnej Jánošíkovej ulici sú dnes umiestnené niektoré prevádzky štátneho podniku Obnova Žilina, a to výroba spotrebného tovaru (rohože, šnúry na bielizeň, tašky), oprava nábytku a debnárenstvo. V minulosti sa tu nachádzala rakváreň, t.j. výroba drevených truhiel.
V r. 1924 na Framborskej ceste vyrástla impozantná dvojposchodová budova Okresnej nemocenskej poisťovne. V súčasnosti tu sídli Poliklinika 1.
Slovenský regionálny historik žilinský právnik a mestský archivár ALEXANDER LOMBARDINI (1851-1897) v článku „Dávna Žilina" uverejnenom v najstaršom slovenskom dodnes existujúcom časopise Slovenské pohľady číslo 6, ročník 1888, na strane 135 uvádza: ,,Žilinci pred svojím mestom vypínajúci sa kopec Framborom menujú; meno toto pochádza z Vorwerku, alebo Vorbergu, ako sa to aj spomína roku 1423; r. 1478. Slováci ho už Framborom menujú, čo sa zdá Frewbergom alebo Freyerdom znieť, z čoho povstalo r. 1509 jeho maďarské pomenovanie Szabadfold." Lombardini teda slovenský názov Frambor odvodzuje od nemeckého slova Vorwerk alebo Vorberk, čo by slovensky znamenalo „predvrch" čiže vŕšok, správnejšie však vyvýšenú terasu pred mestom. Zo skomoleniny slovenského názvy Frambor, ktorá mohla znieť Frewberg alebo Freyerd vraj vzniklo jeho maďarské pomenovanie Szabadfold ( slovo „szabad" znamená slobodný alebo voľný, slovo „fold" označuje zem, pôdu alebo pole), čiže „slobodná zem", t.j. pôda oslobodená od platenia daní. Vznik názvu Frambor od rovnakého mena údajne žilinského mešťana Lombardini odmieta ( podľa povesti „špitál" v Žiline, ktorý existoval už v 15. storočí, vraj založil nejaký mešťan, ktorý sa volal Frambor. Špitálu údajne daroval aj role na dnešnom Frambore).
Dňa 9. mája 1509 Turčiansky konvent potvrdil, že na príkaz kráľa VLADISLAVA II. Jagellovského (1456-1516) zo 16. apríla 1509 v Nitre uviedol mesto Žilina do žilinského šoltétstva kúpeného od Doroty, vdovy po Blažejovi Podmanickom, ku ktorému okrem majetkov v meste, v Závodí a v Krásne patrilo tiež Zabatfeld vocatorum. Zrejme išlo o zem na Frambore oslobodenú od poplatkov.

The project contains these units:

Page 1  
V druhej polovici 19. storočia žilinský hon Frambor začal meniť svoju stáročia nemennú tvár a prestal byť miestom, kde boli len polia žilinských me...
Page 1  


TrainLMS