Project view - Hodžova, Bottova ulica

 SlovenskyČeština
 

Project text:


Hodžova ulica


Hodžova ulica č. 3

 

Prvý výťah v meste, zaniknutý dom s laubňami a prvý projekt arch. J. Zweigenthala v Žiline – toto všetko ukrýva história domu na rohu Hodžovej a Mydlárskej, kde poznáme najmä dlhoročnú predajňu drogérie.

Pôvodne tu stál jednoposchodový dom obchodníka a krčmára Jakuba Preissa, ktorý ako jediný samostatne stojaci dom mal laubne. Takto ku 44 laubniam môžeme pripočítať ďalšie dve, ktoré historicky v strede mesta stáli. Žiaľ, už v roku 1924, keď ho chceli opraviť, bol natoľko staticky narušený, že ho zbúrali. Namiesto neho jeho dcéry dali postaviť v rokoch 1927-28 trojposchodový funkcionalistický dom, ktorý projektoval vtedy v Žiline začínajúci arch. Jozef Zweigenthal. Jednu zo stavebne najnáročnejších železobetónových stavieb tej doby v Žiline stavala moravská firma Mareš. V tom čase stavby systémom liateho betónu len začínali, preto si architekt objednal aj zložitý statický výpočet, ktorý sa v nemčine zachoval dodnes. Prvý výťah v meste – pre štyri osoby s nosnosťou 320 kg – dodala brnenská f. Schliegl-Beck. Škoda, že nedávno už nefunkčný výťah, bez záujmu pamiatkarov, demontovali.

 

Hodžova ulica č.4 Latinský nápis

Najznámejším latinským nápisom v historickom jadre je nápis na priečelí renesančného domu – NON NOBIS, DOMINE, AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA PSAL (TERIUM, alebo MUS) CXIII – v preklade – NIE NÁM, PANE, ALE TEBE, PATRÍ SLÁVA A VÍŤAZSTVO Kniha žalmov alebo Žalm 113.

Dom ja vďaka tomuto nápisu pomerne známy a vo väčšine kníh sa uvedený nápis prezentuje, avšak teraz po prvý raz s kompletným prepisom a prekladom. Autorom sa podarilo zistiť aj majiteľov domu, v ktorom bol obchod a krčma, starými Žilinčanmi nazývaná ako Pezinská vináreň. Dom je kultúrna pamiatka.

V prednej časti je dom podpivničený, pivnica má valenú gotickú kamennú klenbu s polkruhovým kamenným portálom, ktorý podľa pamiatkárskeho prieskumu vznikol na prelome 13. a 14. storočia. Prízemie je renesančné s valenou klenbou s lunetami. Poschodie je čiastočne prerobené, s renesančným portálom. Dom po roku 1990 prešiel stavebnými úpravami.

 

Hodžova ulica č. 7

Na tomto dome, okrem toho, že tu bola lekáreň Ferdinanda Grosmanna, by nebolo nič zvláštne. Veď prízemných domov postavených pred rokom 1849 bolo a je, v meste stále dosť. Avšak vďaka pokrokovosti a všeobecnému rozhľadu pána lekárnika – jeho pôvod siaha do Rakúska – sa obyvatelia domu mohli pochváliť prvým rádiom v Žiline. Grosmann ho kúpil v Prahe, ale najskôr musel prejsť kádrovaním, až potom dostal povolenie na kúpu a licenciu na používanie rádia. Rádio získal 15.3.1921 – a popoludní sa mu narodil syn, Žilinčanom známy ako primár pôrodníckeho oddelenia nemocnice, nedávno zosnulý čestný občan mesta Jozef Grosmann. (Ako povedal p. lekárnik:„Skoro som nevedel, z čoho sa mám viac radovať“.) A rádio ? To bolo na úrovni doby, so slúchadlami a možnosťou naladiť si rozhlasovú stanicu Rím a Zürich (Praha v tom čase na Slovensku ešte nevysielala). Aby Grosmann predišiel obavám majiteľa domu, že od antény a rádiového vedenia dom zasiahne blesk, musel dom protipožiarne poistiť a nakoniec ho i odkúpiť.

 

Hodžova ulica č. 11 Finančný palác

Jedna z najvýznamnejších stavieb mesta, pričom jej názvy sú rôznorodé. Starí Žilinci ju poznajú ako Finančný palác, stredná generácia ako Okresný národný výbor a najmladší ako Dexia banka (predtým Komunálna banka). Patrí k najvýznamnejším stavbám funkcionalistickej architektúry v Žiline i na Slovensku. Projektoval ju M.M: Scheer (1929) ako trojposchodovú administratívnu budovu. Po dokončení (1931) tu boli správne a finančné úrady mesta a okresu, ako aj sídlo žilinského starostu. Neskôr v budove sídlil Krajský národný výbor novozriadeného Žilinského kraja (1949-1960) a Okresný národný výbor (1960-1991). Od roku 1991 budova opäť patrila mestu, ktoré ju poskytlo Komunálnej banke a jej nástupkyni – Dexia banke. V roku 1949 pristavili 4. poschodie, veľká rekonštrukcia do súčasného stavu prebehla v rokoch 1994-95. V minulosti bola na tomto mieste prízemná budova najstaršej materskej školy v tomto meste, nazývanej óvoda ( z maďarčiny).

Architekt Scheer (1902-2000) pôsobil v Žiline v rokoch 1926-1952 a bol projektantom mnohých verejných (obchodný dom Hustý na Národnej ulici, 1947) i súkromných domov ( kolónia Svojdomov, 1932), ale aj cirkevných stavieb, akými sú Saleziásky ústav (1937) či kaplnka v Sirotárskom kostole a mnohé iné. Projekt Finančného paláca patrí medzi najkrajšie stavby funkcionalizmu.

 

Hodžova ulica č. 20 Bacherov dom

Dom číslo 20 na Hodžovej ulici,ktorá v minulosti zohrávala významnú úlohu v dejinách mesta ako výpadovka na Sliezsko, Moravu a dnešné Poľsko je inak nazývaný aj ako tzv. Bacherov dom.

Kedy bol postavený, žiaľ, archívne pramene nehovoria. Predpokladá sa prelom 19. a 20. storočia. Pôvodne v ňom bol umiestnený poštový úrad, presunutý z dnešného Mariánskeho námestia. Následne v roku 1911 v objekte otvorili filiálku ružomberskej Úverovej banky účastinnej spoločnosti, premenovaná v roku 1919 na Slovenskú banku. Jej riaditeľom bol známy občan Žiliny a slovenský národovec Andrej Bacher. Od jeho mena pochádza i neoficálny názov budovy. Dom získal sobášom s dcérou známeho žilinského advokáta Jána Milca Editou.

Bacher sa narodil v Liptovskom Mikuláši(1855) a zomrel v Žiline (1945). Mimoriadne sa v meste angažoval najmä po slovenskom prevrate v roku 1918. Pomáhal zoskupovať národné gardy, bol členom Slovenského miestneho výboru, ktorý organizoval život v meste po porážke rakúsko-uhorskej monarchie. Politické aktivity sa prejavili v jeho členstve v Agrárnej strane (Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu). Bol nielen vlastencom a politikom, ale aj zdatným bankárom a publicistom.

História domu je spojená predovšetkým s obdobím konca prvej svetovej vojny. V objekte sídlilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré predstavovalo v podstate slovenskú vládu. V jej čele stál Dr. Vavro Šrobár, ktorý spolu s ďalšími členmi vlády prišiel do Žiliny vlakom 12. decembra 1918. Keďže v meste nebolo príliš vhodných a voľných budov na umiestnenie tak významného úradu, požiadali na začiatok Andreja Bachera, aby uvoľnil priestory Úverovej banky, v ktorej bol riaditeľom.

Vec sprostredkoval Šrobárov priateľ, žilinský lekár a členSNR Ivan Hálek, ktorý organizoval aj príchod ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. Dnes je na budove pamätná tabuľa, ktorá pripomína túto udalosť.

Hodžova ulica

(Platea aurea, Zlatá ulica, Deákova ulica, Hodžova ulica)

 

Ulica je nazvaná, od roku 1919, podľa významného slovenského národného buditeľa Michala Miloslava Hodžu (1811 – 1870). Táto ulica bola jedným z najdôležitejších dopravných uzlov mesta. Umožňovala vstup do mesta cez Dolnú bránu na námestie návštevníkom od Bratislavy, Kysúc, ale i z Moravy a zo Sliezska. Dolná brána stála medzi dnešnými budovami Prvej komunálnej banky a Ľudovej školy umenia a bola zbúraná, tak ako Horná brána, po požiari v roku 1848. Pôvodný názov ulice – Zlatá – vznikol pravdepodobne podľa zlatníkov, ktorí tu pôsobili a ktorí boli členmi zlatníckeho cechu v Trenčíne. Táto ulica viedla v stredoveku od námestia po Dolnú bránu a vľavo pokračovala po dnešnú Sládkovičovu ulicu. Zo stredovekej výstavby so stavebnými úpravami z 19. a 20. storočia sa zachovali pôvodné gotické suterény domov s renesančnými arkádami pokračujúcimi po pravej strane ulice z námestia. Tieto domy – čísla 2 až 16 – majú renesančný charakter. Na dome číslo 4 sa nachádza latinský nápis – NON NOBIS DINE AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA (Nie nám, ale tebe, Pane, patrí sláva a víťazstvo). Ďalšie domy boli postavené na začiatku 20. storočia, okrem domu číslo 7, kde od dvadsiatych rokov tohto storočia bola lekáreň Ferdinanda Grosmanna. Medzi najkrajšie domy patrí novoopravená secesná budova Prvej komunálnej banky, postavená pôvodne – roku 1911- pre obchod Bena Marera. V tom istom roku postavil oproti Adolf Munka kaviareň Hungaria s kinom a divadlom.

 

Bottova ulica

 

 

Bottova ulica č.1 Radničná ulica č.2

Folkmanovský dom

Kto by zo Žilinčanov nepoznal nárožný dom oproti starej radnici s vežičkou, ozdobenou medenou zástavkou s dátumom 11. august 1886, ktorý pripomína dátum posledného najväčšieho požiaru v Žiline... Starší ho poznajú ako Folkmanovský dom, stredná generácia ako Klub mladých, najmladší ako predajňu textilu a športových potrieb Wild.

Na prelome 17. a 18. storočia dom vlastnil predstaviteľ evanjelickej cirkvi Andrej Harhovský. Práve on a jeho rodina poskytli chorému žilinskému kníhtlačiarovi Jánovi Dadanovi ubytovanie a opatrovanie, v tomto dome aj skonal a konala sa rozlúčka s ním. To viedlo neskôr k tvrdeniu, že v dome Dadan býval a mal tlačiareň.

Neskorší majiteľ Pavel Folkman zriadil v rozsiahlom dome s veľkým dvorom hostinec s izbami pre hostí, po jeho smrti pokračoval v hostineckej činnosti syn Pavel.

Hostinec bol vyhľadávaným miestom Žilinčanov. Radní páni tam chodili na obed a bežní občania zabávať sa. Konali sa v ňom bujaré večierky miestnej mládeže.

Najstaršia zachovaná časť je gotický suterén, nadzemná gotická časť bola zničená pravdepodobne požiarom v roku 1521. Potom vznikla jednoposchodová renesančná časť domu s podlubím s valenou klenbou, prestavanou v období baroka. Na začiatku 20. storočia pristavili časť domu smerom do Makovického ulice. Stavebné úpravy podľa projektu Ferdinanda Čapka robili v roku 1939. Po prestavbe v roku 1977 tu bol zriadený Klub mladých. Dom je kultúrnou pamiatkou. Opravovaný bol po roku 1990 rodinou Wildovcov, obnovená bola i nárožná vežička so zástavkou.

Bottova ulica č.3 Spitzerovský dom

Pod týmto názvom starí Žilinci označujú dom, v ktorom býval a pracoval lekár Šimon Spitzer. Dom postavil a vlastnil jeho svokor obchodník Adolf Grosmann. Krásnu funkcionalistickú budovu projektoval arch. Jozef Zweigenthal v roku 1928, stavba bola dokončená v roku 1930. Je to jediná stavba funkcionalizmu na Bottovej ulici.

Pôvodne tu stáli dva domy z obdobia renesancie – jeden slúžil ako bitúnok mäsiarskeho cechu, ktorý dom čiastočne i vlastnil spolu s jednotlivými členmi až do roku 1927. Preto sa i celá ulica pôvodne nazývala Mäsiarska. Bitúnok neskôr premiestnili do priestorov dnešných elektrární. Druhý dom kúpil Grosmann od Rosenfeldovcov a po asanácií postavil budovu v dnešnej podobe, ktorá je navrhnutá do zoznamu mestských pamiatok.

Bottova ulica

(Platea lanionum, Mäsiarska ulica, Benického ulica, Bottova ulica)

Táto ulica pomenovaná od roku 1919 podľa významného slovenského básnika Jána Bottu (1829-1881), bola už v stredoveku – a je i v súčasnosti – jednou z najvýznamnejších tepien, ktorou prichádzali na námestie návštevníci, obchodníci a obyvatelia. Až do roku 1848 bol tento dopravný uzol zakončený hornou bránou, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia od 15. storočia. Bottova ulica mala svoj význam i ako obchodno-remeselná ulica. Od stredoveku tu bola mestská jatka, kde porážali zvieratá. Preto i pôvodný názov tejto ulice bol Mäsiarska ulica. Po asanácii, na začiatku tohto storočia, tu vznikol voľný priestor oproti dnešnej predajni mäsa firmy Minárik.

Zo staršej výstavby tu dosiaľ ostal dom číslo 11, ktorý už v 19. storočí patril rodine Bajerovcov, a bola v ňom pekáreň. Na tejto ulici bol aj dom, ktorý patril rodine žilinského kníhtlačiara Jána Dadana st. a jeho syna, kde v rokoch 1665 až 1717 pracovala známa kníhlačiareň. V nej tlačili náboženské knihy v jazyku latinskom, nemeckom, maďarskom, biblickej češtine a v iných. Bottova ulica mala roku 1849 74 obyvateľov a 15 domov, ktoré boli už asanované alebo prestavané, zväčša v období prvej Československej republiky. Dnešnú reštauráciu Na bráne postavili v roku 1969 namiesto dvoch asanovaných stredovekých domov.

Najznámejším domom na tejto ulici je dom, ktorý v roku 1897 postavila rodina Babuškovcov. V rokoch 1894 až 1904 v ňom pôsobil lekár MUDr. Dušan Petrovič Makovický (1866 – 1921), slovenský národovec a osobný lekár známeho ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého (1828 – 1910). V rokoch 1905 až 1919 tu býval MUDr. Ivan Hálek (1872 – 1945), lekár- ľudomil, člen Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom (1867 – 1950), ktorý tu bol ubytovaný na prelome rokov 1918 a 1919. V súčasnosti je v tomto dome – nazývanom tiež Makovického dom – umiestnená Okresná hvezdáreň a Regionálne kultúrne stredisko. Ulica má dnes 10 domov – obchody, reštaurácie a banku.

 

 

The project contains these units:

Page 1  
  Hodžova ulica (Platea aurea, Zlatá ulica, Deákova ulica, Hodžova ulica) Ulica je nazvaná, od roku 1919, podľa významného slovenského národného...
Bottova ulica Táto ulica pomenovaná od roku 1919 podľa významného slovenského básnika Jána Bottu, bola už v stredoveku - a je i v súčastnosti - ...
Page 1  


TrainLMS